Kultúra nie je zábava

Oslavujeme teraz 20 rokov od vstupu Slovenska do EÚ, ako tento krok pomohol rozvoju kultúrnej oblasti?

Je to dobrá otázka, lebo o našom členstve v EÚ často hovoríme buď v súvislosti s výhodami pre občanov, ako napríklad voľný pohyb v rámci celej Únie či možnosť študovať a pracovať v inej členskej krajine, alebo riešime, ako to pomohlo našej ekonomike. O kultúre sa ale v tomto kontexte hovorí málo.
Kultúrno-kreatívny priemysel je pritom rovnakou súčasťou spoločného trhu. Mesto Košice je skvelou ukážkou toho, ako titul Európske hlavné mesto kultúry 2013 môže prispieť k mestskému rozvoju aj zanedbaných priestorov a vdýchnuť im nový život a zmysel. Nezisková organizácia CIKE – Centrum kreatívneho priemyslu Košice vzniklo v roku 2008 práve z tohto dôvodu. Dnes v bývalých košických kasárňach sídlia zaujímavé projekty ako slovenská firma svetovej úrovne v oblasti umelej inteligencie Matsuko.

Čo sa v tejto oblasti dá urobiť na pôde EÚ?

Stavať ďalej na tom, čo už existuje. EÚ má programy na podporu rozvoja kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Potrebujeme ale, aby boli vnímané ako súčasť rozvoja regiónov, a takisto pomôcť našim inštitúciám vedieť ich využívať. Máme už zopár silných, ktoré sú v tom úspešné, ako práve CIKE alebo Nová Cvernovka, a tí šíria toto know-how ďalej. Keď sa bavím s ľuďmi, ktorí sa venujú výtvarnému umeniu, zhodujú sa v tom, že máme mnoho šikovných umelcov, a to, čo potrebujú, je možnosť vystavovať na Západe. Od agresie Ruska na Ukrajine je aj náš región v jej susedstve viac v centre pozornosti západného sveta – aj pokiaľ ide o umenie. Je to príležitosť pre našich umelcov presadiť sa. Mali by sme sa tomu prioritne venovať. To je možné napríklad cez spoločné projekty s našimi partnermi v EÚ aj NATO, je potrebné podporovať dialóg medzi nami a ukazovať, že toho máme spoločného viac, ako by sa zdalo. Napríklad spracovanie témy periférie únie z pohľadu Slovenska, Írska, či Portugalska by mohlo byť veľmi zaujímavé. Umelci sú vlastne tiež vyslanci svojej krajiny.

Za Progresívne Slovensko kandiduješ do europarlamentu okrem iného s víziou „nového chápania kultúry a jej kľúčovej úlohy pri rozvoji a obnove spoločnosti“. Prečo je podľa teba podpora kultúry dôležitá?

Kultúra nie je zábava. Vnímam ju ako pevnú súčasť ekonomického rozvoja regiónov i miest a jeden z nástrojov, ako bojovať proti brain drain. Niektoré naše regióny, najmä na východe, majú problém udržať si mladých ľudí, ktorí odchádzajú na západ.

Kultúra má schopnosť rozvíjať človeka, robí nás všímavejšími, citlivejšími. Mať kultúrno-vzdelávací priestor je extrémne dôležité. Veľmi preto fandím lokálnym projektom od galérií, ako je napríklad Šopa gallery v Košiciach, cez mestské divadlá, napríklad Actores, či komunitné centrá ako KC Kláštor, obe v Rožňave. Myslím si, že v rámci vízie rozvoja regiónov by sme kultúrnym projektom mali dať popredné miesto a potrebnú podporu. A snažiť sa viac zapojiť do tohto úsilia aj firmy. Pretože ak chcú na Slovensku pôsobiť a rásť, potrebujú vzdelanú pracovnú silu.

Aký je Tvoj osobný vzťah k výtvarnému umeniu?

Do galérií chodievam roky. Najviac ma k tomu priviedlo to, že som žila v Paríži aj Bruseli. Donedávna som výtvarné umenie vnímala ako niečo, na čo sa rada pozerám. Ale chcela som mu porozumieť lepšie, nielen z pohľadu emócií, ktoré vo mne vyvoláva, ale aj ako súčasti trhu s umením. Teda, že umelecké dielo je komodita, ktorej sa mení hodnota. Pochopila som, že ak chcem podporovať umenie, mala by som najmä pomáhať rozvíjať trh s umením. Od budovania povedomia o jeho zákonitostiach cez podporu galérií i inštitúcií až po kúpu umeleckého diela. EduArt je presne ten program, vďaka ktorému som sa v tomto mohla lepšie zorientovať. Je to o to dôležitejšie v situácii, kedy sa od umenia a kultúry odvracia vláda a štát v danej krajine.

Aké umelecké dielo si plánuješ zaobstarať?

Určite by som si chcela našetriť a kúpiť si originálne dielo od slovenského autora, páči sa mi napríklad tvorba Jána Vasilka. Rada by som si vyskúšala aj účasť na aukcii a dražbu diela, napríklad v SOGA, kde sme o tom mali v rámci EduArt diskusiu s jedinou slovenskou licitátorkou Ninou Gažovičovou. Inak s manželom zbierame starý nábytok, ktorý zháňame kade-tade. Moje obľúbené obdobie z hľadiska dizajnu aj architektúry je medzivojnové, považujem ho za najproduktívnejšie. A to aj v prvej Československej republike, ktorá bola medzi svetovými lídrami.