Usmievavá zubná lekárka Silvia Brockman spája lásku k umeniu a kreativitu vo všetkých oblastiach svojho života. V pracovnej dobe klientom estetickej dentálnej kliniky podobne ako zručná sochárka vracia úsmev na tvár, vo voľnom čase priestor ordinácie i svojho domova naplňuje umeleckými dielami českých a slovenských výtvarníkov. Vďaka programu EduArt Start sa prehĺbilo jej povedomie o fungovaní umeleckého trhu, a ako sama hovorí, ako zberateľka dozrieva.
Aká cesta viedla k vášmu záujmu o umenie?
Od malička som bola umelecky založená a zberateľstvo je prirodzeným vyústením tohto neustáleho celoživotného záujmu o akúkoľvek formu umenia. Môj manžel vyštudoval umenie, tvorí dennodenne. Ja netvorím, ale aspoň obdivujem a už aj zbieram. Donedávna som si myslela, že vlastniť umelecké dielo ozajstného umelca je nedosiahnuteľné. Až počas covidu som si kúpila prvý kúsok. V predchádzajúcej práci sme mali na stenách diela našich súčasných umelcov a vždy, keď som sa na ne pozerala, som si v duchu hovorila, že raz by som ich chcela mať doma. V blízkosti nášho bytu bola galéria, kde diela od niektorých týchto umelcov viseli. Chodila som denne okolo a obdivovala ich, až jedného dňa som si tam kúpila obraz a ďalší som vydražila na aukcii. Potom už som ich vyhľadávala aktívne. V tej dobe som nemala žiadne znalosti o obchodovaní s umením a zaujal ma kurz EduArt. Bolo to presne to, čo mi chýbalo.
Ako vám EduArt na vašej zberateľskej ceste pomohol?
Mala som možnosť sa zoznámiť s ľuďmi, s ktorými zdieľame vášeň k umeniu. Sme všetci z úplne iných profesií a preto je to vzácne takto sa nájsť, stretávať sa a baviť sa iba o umení. Veľmi si vážim a užívam tieto chvíle. Asi najkrajší bol deň, keď sme navštívili mnohých súčasných umelcov priamo v ich ateliéroch. Vážim si, že nás vpustili do svojho súkromia a dovolili nám nahliadnuť do ich procesu tvorby. Toto bolo pre mňa dovtedy niečo nedosiahnuteľné a výnimočné. Taktiež návštevou galérií a osobným stretnutím s galeristami sme získali cenné kontakty a konečne som pochopila, ako celý biznis s umením vlastne funguje. Doteraz som nemala žiadnu predstavu, takže všetky tieto informácie sú pre mňa veľmi prínosné.
Prišla som na to, že ľudia nezbierajú umenie iba preto, že sa im páči a chcú sa ním obklopovať, čo je môj prípad, ale berú to ako investíciu. Ja osobne pristupujem ku kúpe umeleckých diel viac-menej emocionálne. No vďaka vedomostiam, ktoré som počas kurzu získala, sa na to snažím pozerať aj trošku racionálnejšie. Cítim, že môj vkus vyzrieva.
Nedávno ste si zaobstarali nový kúsok do vašej zbierky, je ním dielo Andreja Dúbravského z jeho aktuálnej výstavy v Telegraph Gallery. Čo vo vás tvorba Andreja Dúbravského vyvoláva a prečo ste si vybrali práve tento obraz?
Andreja sledujem už dlhšie a veľmi sa mi páči nielen jeho tvorba, ale celkovo jeho osobnosť. Keďže je veľmi aktívny na sociálnych sieťach, mám možnosť vidieť, akým spôsobom tvorí. Je mi veľmi sympatické, že je nohami na zemi, spätý s prírodou a zvieratami. Je vidieť, že je spokojný a tvorba ho baví, toto je podľa mňa veľmi príťažlivé. Vybrala som si maľbu kohúta. Nemám špeciálny dôvod, ale ten sa mi z jeho diel páčil asi najviac, i keď bolo ťažké si vybrať z toľkých úžasných malieb. Myslím, že ma veľký potenciál. Teším sa do budúcna, ako sa bude ako umelec vyvíjať.
Ako vnímate dôležitosť podpory slovenských autorov a kultúry obecne?
Myslím, že v súčasnosti sú umelci a kultúra všeobecne na okraji záujmu a podpora je veľmi slabá a zanedbávaná. Taktiež osveta je minimálna. Musí byť ťažké venovať sa iba tvorbe, kým si človek vybuduje meno a umením sa dokáže uživiť. Dostať sa cez toto obdobie bez podpory je asi nereálne. Ako laik do toho veľmi nevidím, ale byť kreatívny je určite jednoduchšie, keď má človek podporu nielen emocionálnu, ale aj finančnú.
Kde sa ako zberateľka vidíte o niekoľko rokov?
Dúfam, že sa zorientujem aj v globálnom trhu s umením a zaobstarám si nejaké kúsky od zahraničných umelcov. Zatiaľ som iba v okruhu Česka a Slovenska, ale rozhodla som sa, že budem viac cestovať za umením a spoznávať aj zahraničnú tvorbu. Plán je zaplniť každý kúsok voľnej steny, ktorú doma a v práci máme. Keď to splním, tak asi budem potrebovať nový dom, lebo predstava, že budú diela niekde uskladnené, sa mi zatiaľ nepáči. Potrebujem sa na ne pozerať a tešiť sa z nich. To je prvotný dôvod, prečo ich zbieram. Každý pohľad na obľúbený obraz ma teší a obrazy potrebujem mať okolo seba.